Vyberte stranu

Význam starostlivosti o zdravie pred otehotnením

MUDr. Radmila Sládičeková

MUDr. Radmila Sládičeková

Význam starostlivosti o Vaše zdravie ešte pred otehotnením neustále narastá. Väčšina z Vás  je zdravá, ale existuje celý rad faktorov, ktoré môžu Vaše otehotnenie a aj výsledok tehotenstva ovplyvniť. Preto ponúkam niekoľko krokov, ktoré by ste si mali ozrejmiť, ak sa plánujete stať mamou.

V prvom rade je vhodné absolvovať každoročnú gynekologickú preventívnu prehliadku, ktorou sa dajú diagnostikovať zmeny na krčku maternice a iné gynekologické poruchy, ktoré by mohli byť prekážkou v otehotnení, či donosení plodu. Najčastejšími stavmi, ktoré ovplyvňujú plodnosť ženy sú polycystické vaječníky, endometrióza a poruchy menštruačného cyklu.

Hovorte o  možnostiach riešenia so svojím gynekológom. Netreba zabúdať na zdravie prsníkov. Ku každej gynekologickej prevencii patrí aj palpačné vyšetrenie prsníkov a následne aj ich  ultrazvukové vyšetrenie. So svojím lekárom by ste tiež mali hovoriť o svojom pracovnom prostredí, o chemických faktoroch, ktoré by ho mohli ovplyvňovať a tiež aj o radiačnom žiarení na pracovisku. Ak pracujete na rizikovom pracovisku, a máte možnosť sa dať preradiť na iné pracovisko, požiadajte o to svojho nadriadeného.

Ak trpíte niektorými chronickými ochoreniami – cukrovka, vysoký tlak, ochorenia obličiek, či ochorenia srdca, ochorenia štítnej žľazy, mali by ste zájsť za svojím špecialistom, aby Váš stav stabilizoval a prispôsobil medikamentóznu liečbu budúcej gravidite. Stabilizácia chorôb a ich včasné odhalenie zabráni ich zhoršeniu v tehotenstve.

V období plánovania gravidity prestaňte fajčiť a piť alkohol. Venujte sa aktívnemu telesnému pohybu niekoľkokrát týždenne. Upravte si denný režim tak, aby Váš spánok bol dostatočne dlhý. Ak máte nadváhu, alebo podváhu, snažte sa priblížiť ideálnej hmotnosti, vyhnete sa tak komplikáciám v gravidite. Kvalitná pravidelná strava, pohyb a zdravý životný štýl rodičov v čase tehotenstva podmieňujú aj dlhodobé zdravie dieťaťa.

Musíte vedieť, že počet vajíčok je konečný!

Faktory ovplyvňujúce oplodnenie, vitamín D, B2, B6, B12

Ženy sa rodia s konečným počtom vajíčok a  ich počet sa v priebehu života znižuje. Plodnosť ženy významne klesá po 35. roku života, ale vo veku 37 rokov je minutých až 90 % pôvodnej zásoby vajíčok. Ženy mladšie ako 30 rokov majú každý mesiac 25 % šancu otehotnieť, ale u žien po  štyridsiatke sa táto šanca znižuje len na 5 %.

Jednoduchým testom, ako stanoviť vaječníkovú rezervu, je vyšetrenie antimüllerovho hormónu (AMH) z krvi. Jeho hodnota nám napovie, či ide o syndróm polycystických vaječníkov, alebo hrozí predčasné vyhasnutie činnosti vaječníkov. Ide o nadštandardné vyšetrenie (hradí si ho pacientka sama), ale v prípade zistenia patologických hodnôt vyšetrenie celého hormonálneho profilu už bude hradené z verejného zdravotného poistenia.

 U žien starších ako 35 rokov narastá riziko splodenia potomka s chromozómovou poruchou (napr. Downov syndróm a iné), ak je muž starší ako 45 rokov, narastá riziko spontánneho potratu, tzv. monogénových chorôb a niektorých typov porúch autistického spektra.

Absolvujte konzultáciu s genetikom, ak sa vo Vašej rodine vyskytlo dedičné ochorenie.  Hoci najčastejším dôvodom konzultácie s genetikom je práve výskyt nejakého geneticky podmieneného ochorenia v  rodine, môžeme v súčasnosti povedať, že genetické poradenstvo a vyšetrenia by sa mali stať  bežnejšími pri plánovaní rodičovstva. Prečo? Najčastejšie spomínanou a najobávanejšou genetickou chorobou je Downov syndróm, ktorý sa vyskytuje  u jedného z 800 narodených novorodencov.  Monogénové ochorenia sa však vyskytujú oveľa častejšie – prenášačstvo sa detekuje u jedného z 25 testovaných jedincov.

Čo sú to monogénové choroby?

Sú to genetické choroby zapríčinené mutáciou v jednom konkrétnom géne. Bohužiaľ až 80 % detí s monogénovou chorobou sa narodí v rodinách, kde sa predtým táto choroba nevyskytla. Rodičia, ktorí dieťa plánujú, tak nevedia, že by si na určité ochorenie mali dať pozor.

Vzhľadom na túto skutočnosť je potrebné rodiny plánujúce dieťa informovať, že už je možné absolvovať genetický test prenášačstva. Ten pomáha určiť riziko narodenia dieťaťa so zriedkavou, monogénovou chorobou v prípade, že obaja sú zdraví a v rodine sa doteraz nevyskytla monogénová choroba. Diagnostikuje sa prenášačstvo takých chorôb, ako je cystická fibróza, hemofília, spinálna muskulárna atrofia, fragilný X chromozóm, beta talasémia, dedičná nesyndrómová senzorineurálna hluchota a dedičné metabolické choroby.

Test odpovie na otázku, či rodičia nesú jednu alebo viac mutácií podmieňujúcich monogénovú chorobu. Prenášači mutácie sú zdraví ľudia a zistenie, že ste prenášač mutácie podmieňujúcej monogénovú chorobu neznamená, že sa u Vás tá choroba prejaví. Môžete však predísť jej prenosu na Vaše deti. Samozrejme, v prípade potvrdeného prenášačstva u jedného alebo u oboch partnerov sú možnosti, ako porodiť zdravé dieťa.

Veľmi dôležité v plánovaní tehotenstva je pridať do jedálnička užívanie výživových doplnkov, ktoré ovplyvnia  fyziologické pochody v ženskom tele a zabránia výskytu chorobných procesov u vyvíjajúceho sa embrya. Takýmto prípravkom je kombinovaný preparát LejdyVita Chcem byť mama. Čo obsahuje a prečo?

Kyselina listová a aktívny L-metylfolát

Kyselina listová je vo vode rozpustný vitamín radený do skupiny vitamínov B. Biologicky sú aktívne až metabolity kyseliny listovej, ktoré vznikajú enzymatickou premenou v pečeni. Najvýznamnejším metabolitom je  5-metyltetrahydrofolát = L- METYLFOLÁT. Foláty sú nevyhnutné pri syntéze nukleových kyselín v bunkovom jadre a pri syntéze aminokyselín. Rastlinným zdrojom folátov sú brokolica, kel, hrášok, fazuľa, paradajky, uhorky, cereálie, živočíšnym zdrojom sú obličky, pečeň a kvasnice. Tepelným spracovaním sa však zničí 95 % kyseliny listovej. Denná potreba folátov pred graviditou 0,2 mg/deň. Počas gravidity 0,4-0,6 mg/deň – denná potreba sa výrazne zvyšuje kvôli zväčšovaniu maternice, rastu placenty a rastu embrya. Predávkovanie je nemožné, nadbytok sa vylúči močom. Zvýšená dávka nie je toxická ani pre dospelý organizmus, ani pre plod.

U cca 50 % žien sa vyskytuje znížená aktivita enzýmu metyltetrahydrofolátreduktázy (MTHFR). Dôsledkom jeho zníženej aktivity sa zvyšuje riziko vzniku defektov neurálnej trubice, vrodených vývojových chýb srdca a vrodených vývojových chýb  močového traktu. Ďalším rizikom je ovplyvnenie produkcie oxidu dusnatého (NO) endotelovými bunkami s možnými dôsledkami na mikrocirkuláciu, z čoho vyplýva nízka pôrodná hmotnosť, zvýšené riziko predčasného pôrodu a riziko predčasného odlučovania placenty.

Kľúčová fáza vývoja neurálnej trubice prebieha 22.-28. deň po otehotnení, kedy žena ešte nemusí vedieť, že je gravidná.  50 percent žien má zníženú aktivitu MTHFR – nedochádza u nich k efektívnej premene kyseliny listovej na jej účinnú formu. Kyselina listová teda funguje správne iba u niektorých žien (50 %) a jej aktívna forma L-metylfolát  funguje správne u každej ženy. Podľa Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO) je potrebná dostatočná hladina folátov na efektívnu prevenciu porúch neurálnej trubice (rázštepov). Preto je veľmi dôležité kyselinu listovú v kombinácii s jej aktívnou formou – L-metylfolátom – podávať už pri plánovaní tehotenstva a to v dostatočnom predstihu.

Ako často sa ochorenia vyskytujú?

  • Defekty neurálnej trubice: incidencia 1-2 prípady na 1 000 gravidít
  • Vrodená vývojová chyba srdca: incidencia 10 prípadov na 1 000 gravidít
  • Vrodená vývojová chyba urogenitálneho traktu: incidencia 15 prípadov na 1 000 gravidít

Inozitol

Inozitol je stále populárnejší a vyhľadávanejší doplnok výživy. V tomto prípade nejde len o nejakú novú senzáciu, prospešné účinky inozitolu boli potvrdené mnohými výskumami. Najviac prebádanou oblasťou sú jeho prospešné účinky pri endokrinnom ochorení PCOS – syndróm polycystických vaječníkov.

Týmto ochorením trpí 5 – 10 % žien v reprodukčnom veku a je jedným z hlavných príčin ženskej neplodnosti. U žien s PCOS sa často vyskytuje nadváha až obezita, nepravidelný menštruačný cyklus, nefunkčnosť vaječníkov (anovulačné cykly), zvýšené ochlpenie alebo akné. Spája sa tiež s inzulínovou rezistenciou, cukrovkou 2. typu ako aj zvýšeným srdcovo-cievnym rizikom. Práve u takýchto stavov je kombinácia dvoch inozitolov (myo-inozitolu a d-chiro-inozitolu) účinná na zlepšenie či úpravu spomínaných symptómov.

Myo-inozitol

Myo-inozitol indukuje ovuláciu a zvyšuje šancu na otehotnenie aj u žien s PCOS ako aj u žien, ktoré podstúpili umelé oplodnenie, kde zohráva dôležitú úlohu pri vývoji kvalitných vajíčok.

Pre ženy bez PCOS a zjavných problémov s fertilitou je v období prípravy na tehotenstvo vhodná kombinácia myo-inozitolu aj s folátmi – kyselinou listovou a jej aktívnou formou (L-metylfolát). Okrem dôležitosti pri vývoji a dozrievaní vajíčok, v kombinácii s folátmi zohráva myo-inozitol úlohu aj v prevencii porúch neurálnej trubice.

Cholín

Európsky úrad pre bezpečnosť potravín v roku 2016  uznal cholín ako esenciálnu látku, pretože ľudské telo nemusí syntetizovať dostatok cholínu pre uspokojenie svojich potrieb. V roku 2018 Americká pediatrická akadémia uznala cholín ako jednu z kľúčových zložiek podporujúcich vývoj mozgu v priebehu prvých 1 000 dní života dieťaťa.

Telo potrebuje cholín na syntézu dvoch hlavných fosfolipidov, ktoré sú životne dôležité pre bunkové membrány, hlavne v centrálnej nervovej sústave (CNS).

Cholín je dôležitý pre produkciu acetylcholínu, čo je látka dôležitá  pre pamäť, prácu kostrového svalstva a ďalšie funkcie mozgu a nervového systému. Cholín je vo vysokých koncentráciách v placente aj v plodovej vode. Prispieva k správnej látkovej premene lipidov, k udržaniu normálnej funkcie pečene, k správnej látkovej premene homocysteínu (zvýšené hladiny homocysteínu sa podieľajú na vzniku rázštepov neurálnej trubice, nízkej pôrodnej hmotnosti aj predčasného pôrodu) a je nevyhnutný vo včasnom vývoji mozgu.

Kombinácia folátov a cholínu je ešte dôležitá aj z pohľadu tzv. epigenetiky. Už počas vývoja embrya aj v priebehu tehotenstva môže dôjsť k aktivácii ochorení na genetickej úrovni, čo sa prejaví v náchylnosti k ochoreniam až v dospelosti a môže sa prenášať aj na ďalšie generácie. Kombinácia spomínaných látok pravdepodobne pôsobí ako epigenetický faktor, čiže  bráni aktivácii spomínaných procesov.

Vitamíny B2, B6, B12

Tieto vitamíny okrem iných funkcií (podpora energie, nervového systému, udržanie zdravých červených krviniek, antioxidačný účinok, znižovanie únavy a vyčerpania a iné) majú dôležitú úlohu aj v samotnom metabolizme (premene) kyseliny listovej na jej aktívne metabolity. Kyselina listová potrebuje tieto vitamíny pre svoj účinok a preto v kombinácii s nimi funguje lepšie.

Vitamín D3

Je dôležitý pre správny metabolizmus kosti a normálnu funkciu imunitného systému. Zohráva úlohu v procese delenia buniek a ochrane buniek pred oxidačným stresom.

Od začiatku snahy o otehotnenie má telo ženy špecifické potreby na výživu pretrvávajúce počas celého tehotenstva a dojčenia a preto dopĺňanie vhodných vitamínov a potrebných látok má svoje opodstatnenie

Autorka článku: MUDr. Radmila Sládičeková

LejdyVita®Chcem byť mama

nájdete v lekárňach a na e-shopoch: